Právě čtete: Jedna noc s Marion. Film Moja noc (Ma Nuit) ponúka nový pohľad na intimitu
Sdílet:
6. 12. 2022

Jedna noc s Marion. Film Moja noc (Ma Nuit) ponúka nový pohľad na intimitu

Autor: Radka Hoffmanová

Ako sa nájsť zmier so stratou blízkej osoby vo veku, keď človek hľadá hlavne sám seba? Debutový celovečerný film francúzskej režisérky Antoinette Boulat, ktorý mal premiéru v novej sekcii Orrizonti Extra na Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach v roku 2021, poskytuje sústredený pohľad na prežívanie zásadnej udalosti v živote osemnásťročnej Marion.

 

Film Ma Nuit (Moja noc, české uvedenie filmu prebehlo v rámci 5. ročníka Medzinárodného filmového festivalu ELBE DOCK pod anglickým názvem My Night) zobrazuje jeden deň a noc v živote Marion. Tento deň je výnimočný tým, že pripadá zrovna na výročie úmrtia jej sestry, čo je udalosť, s ktorou sa ešte spolu so svojou mamou nevyrovnala. Neprezrádza však za akých okolností Marionina sestra zomrela, sústredí sa len na to, ako táto udalosť poznamenala spôsob, akým Marion dospieva.  

 

Kým je Marion na začiatku noci a kým na začiatku dňa?

 

V úvode filmu sledujeme konflikt medzi Marion a jej matkou. Tá pozvala kamarátov Marioninej sestry k nim domov, aby si tak spolu mohli pripomenúť toto výročie. So vzniknutou situáciou Marion nesúhlasí, ostro proti matke a jej nápadu vystúpi a nakoniec odchádza von za svojimi kamarátmi. Každá z nich potrebuje iný spôsob, ako sa vyrovnať so stratou blízkej osoby a je zrejmé, že Marion sa o tom nemá s kým porozprávať. Matka na ňu prenáša svoj smútok a nešťastie, ktoré priorizuje. Je to pochopiteľné nakoľko prišla o vlastné dieťa, čo je jedna z najťažších životných situácii, s ktorými sa človek stretáva, ale z pohľadu Marion, ktorá  práve dospieva a to bez možnosti zmierenia sa so situáciou, je to nepredstaviteľné a sústredí sa na vlastný smútok a žiaľ.

 

Dej filmu sa odohráva počas horúceho letného dňa a hlavne noci v Paríži. Marion po čase strávenom v kruhu svojich kamarátov a známych opúšťa skupinu a vydáva sa sama do noci. Prázdne nočné ulice francúzskej metropoly podtrhávajú pocit osamelosti, ktorý Marion zažíva. 

 

Nasleduje plot point, ktorý predstavuje stretnutie s neznámym mladíkom. Alex je na prvý pohľad jednoznačne extrovertný, mladý muž, ktorý si všimol, že Marion odchádza z párty. Alex pôsobí najprv trochu nedôveryhodne a Marion sa ho snaží ignorovať, nakoniec ju však presvedčí o svojich nezištných úmysloch a stáva sa jej sprievodcom, ktorý jej ako jediný dokáže poskytnúť potrebný pocit stability. Alex je pre Marion absolútnym cudzincom, no napriek tomu jej je počas tejto noci bližší než rodina a priatelia. V úvode ich stretnutia je Marion voči nemu obozretná, ale slobodomyseľnosť a dalo by sa povedať, že aj dobrodružná povaha Alexa, ju presvedčia o tom, že čas, ktorý chcela pôvodne prečkať osamote môže stráviť s niekým, kto sa snaží porozumieť jej vnútornému svetu a prežívaniu.

 

Podmanivá predstaviteľka hlavnej úlohy Lou Lampros

 

Herečka Lou Lampros vizuálne priťahuje pozornosť a je pomerne jednoduché sa nechať uniesť sledovaním jej prejavov, mimiky a gest. Ako herečka vystupuje prvý krát v hlavnej úlohe a darí sa jej stvárniť Marion v celej komplexnej melancholickej krehkosti. Lou Lampros pôsobí ako modelka a herečka a v jej prejave sa mieša dievčenská krehkosť so ženskou sebaistotou. Vo filme je častokrát zobrazovaná jej tvár v detaile, z ktorej len veľmi ťažko prečítať ďalšie, pridružené emócie, ktoré sa v postave odohrávajú. Zreteľnými znakmi sú však smútok, melanchólia a neschopnosť predstavy vlastnej budúcnosti, či prežívania radosti. Antoinette Boulat priznáva, že pôvodne Lou Lampros nezodpovedala jej predstavám o hlavnej hrdinke, ale že ju presvedčila svojou divokosťou a surovou energiou natoľko, že ju jednoducho chcela natáčať. 

 

Tieto emócie a mentálne stavy sa stali v súčasnosti, ktorá je poznačená post-pandemickou a vojnovou situáciou na Ukrajine, pomerne univerzálnymi medzi mladou generáciou a prehovárajú tak silnejšie aj k ľudom, ktorí nemajú skúsenosť so stratou blízkeho človeka. Postava Marion je scenáristicky, ako aj herecky veľmi dobre postavená a je ideálna pre divácku observáciu. Stelesnenuje žiaľ, ktorý je možné v súčasnosti prežívať z rôznych dôvodov, nielen tých vnútorných, ale aj celospoločenských. Nemyslím, si však, že by Boulat vedome pracovala s obdobnou tézou alebo myšlienkou, ale prostredníctvom intímnej drámy sa jej darí poňať aj širšie tematické spektrum, než si možno pôvodne myslela. 

V súvislosti s Ma Nuit by sa dalo hovoriť ako o intímnom lyrickom portréte. Príbeh filmu nie je uchopený podľa klasickej dramatickej štruktúry, ale sústreďuje sa na vnútorné pochody a mentálne stavy hlavnej hrdinky, ktorú má možnosť divák sledovať počas časovo ohraničeného obdobia. 

 

Panta rhei 

 

Vo filme zohráva úlohu aj rieka Seina, jeden zo symbolov Paríža, ktorý možno vnímať ako metaforu Marioninej noci, ako aj metaforu známeho panta rhei. Táto noc je prítomná, jedinečná, neuchopiteľná. Preteká obrazom a v každej časti filmu sa mení. Rovnako ako je Seina v každej časti svojho toku iná, tak sa mení spolu s prostrediami mení aj Marion. A nielen ona, ale aj ročné obdobie, čo je ale zrejme zapríčinené produkčnými problémami a nutnosťou vzniknutia niektorých scén ex post, než že by to bol zámer nakoľko sa to úplne vymyká kontextu celej snímky.

 

Miestami je jej plynulosť narušená ako napr. v úvodnej časti spoločnej cesty, keď sa Marion vymedzí a odlúči sa od Alexa, tak stretáva dvojicu mužov, ktorí ju začnú obťažovať. Alex sa vráti a pomôže Marion. Táto scéna je jedna z mála, ktoré tok deja násilne brzdí a to nielen agresivitou daných mužov, ale aj pomerne zbytočným umiestnením do príbehu. Akcentuje totiž fakt, že Alex sa ocitá v úlohe jej ochrancu. Jedná sa o príliš zjednodušené jednoznačné gesto, ktoré len podtrháva známe fakty a snaží sa ich zbytočne dovysvetliť. Pritom je evidentné, že samé, mladé dievča kráčajúce v noci mestom je častokrát cieľom obdobných pokusov o obťažovanie, či sexuálne napadnutie, avšak myslím, že takéto priamočiare upozorňovanie na tento fakt je v rámci celkového vyznenia filmu zbytočné.

 

Alex a Marion sa k tejto situácii vrátia v momente, keď Marion vysvetľuje fakt, že jej Alex zachránil život, čo môže byť pravda, ale v rámci toho, akým spôsobom bola scéna s agresívnymi okoloidúcimi zobrazená, tak trochu prehnaná. Môže to však poukazovať na to, akým spôsobom Marion prežíva interakcie s inými ľuďmi a ako nie je schopná ochrániť seba pred vonkajšími vplyvmi a udalosťami.

 

V scéne, ktorá na tieto situácie nadväzuje, hovorí Alex Marion, že je príliš seriózna. Marion oponuje „nie seriózna, ale opatrná“, je príznačnou a v skratke opisuje základ Marioninho charakteru. K opatrnosti by sa dala pridať ešte uzavretosť, ktorá ju oddeľuje nielen od vonkajšieho sveta,  ale aj sveta svojich kamarátov. 

 

Tom Mercier (známy z filmu Synonyma izraelského režiséra Nadava Lapida alebo seriálu stanice HBO Sme akí sme talianskeho režiséra Luca Guadagnina) poskytuje svojej postave Alexa chlapčenský šarm. Alex v jeho podaní je roztomilým mladým mužom, ktorý však má jasno vo svojich hodnotách a v tom, čo je pre neho v živote dôležité. Netápe ako Marion, prináša jej do života stabilitu, zázemie, ale aj veľkú dávku nekonvenčnosti a originálneho nazerania na svet. Poskytuje Marion bezpečie vďaka, ktorému sa môže uvoľniť a spontánne reagovať. Častokrát sú vo filme zrejmé odkazy na francúzsku novú vlnu a  rannú tvorbu Jeana-Luca Godarda, obzvlášť tú zo 60. rokov, a to najmä v momentoch bezstarostnosti v uliciach, ale na rozdiel od jeho postáv vo filme Ma Nuit vidíme, že to Marion stojí veľa úsilia a námahy, len tak byť, bez toho, aby všetko dlho zvažovala. 

 

Po fáze bezstarostného blúdenia mestom sa Marion, po tom, ako sa nechá presvedčiť, aby si potiahla z jointu, znovu ocitá v pasci vlastnej úzkosti. Privodí si zranenie a hoci to vyzerá, že je znovu sama, tak po chvíli sa k nej približuje Alex, aby ju opäť mohol zachrániť a pomôcť jej dostať sa do nemocnice. Alex neočakáva, že by za svoju prítomnosť pri Marion mal recipročne niečo získať, nie je vypočítavý a s ničím nekalkuluje. Záver filmu prezrádza, že je vysoko pravdepodobné, že práve vďaka nemu bude Marionio leto iné, než je zvyknutá, a že sa jej konečne podarilo nájsť niekoho, kto je ochotný a schopný poskytnúť jej potrebné zázemie.

 

Neskorý debut castingovej režisérky hviezdnych mien

 

Napriek tomu, že sa jedná o debutový film, Antoinette Boulat rozhodne nie je vo svete filmu žiadnym nováčikom. Časopis Variety ju dokonca označuje ako veteránku francúzskeho filmového priemyslu. Dlhé roky totiž pracuje ako castingová režisérka a spolupracovala s množstvom uznávaných režisérov a režisérok ako napr. Sofia Coppola, Oliver Assayas, Wes Anderson, Leos Carax, Mia Hansen-Løve alebo Lars von Trier. K vlastnému režijnému debutu sa však dostala až pomerne vo vysokom veku, čo však rozhodne nie je na škodu, skôr naopak. K svojim postavám pristupuje veľmi empaticky a vidieť, že sa rozhodla pokračovať v tradícii francúzskej kinematografie, keď stavia dialógy medzi svojimi postavami na filozofickú rovinu.

 

Boulat použila pre svoj film formát 1:37:1, ktorý korešponduje s jej zámerom sledovať svoje postavy v detaile, bez možnosti širokých záberov na prostredie, ktoré ich obklopuje. Poskytuje tak aj trochu inú perspektívu na mesto samotné, zbavené množstva ľudí, ktorí sa vyskytujú denne v jeho uliciach. Nočný Paríž dodáva filmu atmosféru a Ma Nuit je tak trochu aj jeho nocou so všetkými krásami a nástrahami, ktoré so sebou prináša.

 

Film Ma Nuit je hlavne štúdiou charakteru hlavnej hrdinky Marion. Je veľmi intímnou výpoveďou  o mentálnom stave mladej hrdinky, ktorá nevie ako naložiť s vlastným životom, ktorý len prežíva. Poskytuje dostatok priestoru a času (aj napriek metráži 87 minút) pre pochopenie toho, kým Marion je a čo prežíva, dostatok času na ponorenie sa. Neposkytuje odpovede, skôr prehlbuje otázky. V tom tkvie jeho zaujímavosť, ktorá je však prístupná len empatickému divákovi, ktorý je ochotný si dané otázky klásť a nehľadať vo filme vysvetlenia.



Vyjádři se